streda 24. októbra 2007

Ako to bolo v 99

14. september 2007

Kazdy piatok o 16:00 mame v Colombe hodinu konverzacie pre pokrocilych studentov. Dnes som sa rozhodla zucastnint a ocividne som urobila dobre. Na plane bola konverzacia s mamou jednej studentky, rodenou americankou prichodivsou do Kolumbie povodne na rok ako ucitelka anglictiny (to ze sa tu vydala za kolumbijcana, porodila mu 5 deti a zije tu vyse 34 rokov neznamena ze sa to musi stat kazdemu kto sem pride ucit anglictinu, mami)
Hodina sa konala u nich doma. Prvy sok bol samotny dom. Povedala som dom? Myslela som domisko. Trojposchodovy s obrovskou zahradou a strazeny armadou (tak to tu funguje - ked je niekto bohaty, strazi ho armada... alebo ho nestrazi a potom sa onho postara guerila)

Usadili nas v altanku na zahrade, mama nam priniesla male obcerstvenie a zacala sa hodina konverzacie. Po uvodnych predstavovackach sa rec zvrtla na zemetrasenie v Armenii v 1999 - pre mna velmi zaujimava tema, pri ktorej mi behali zimomriavky po chrbte, pre nich nieco co zmenilo ich zivoty. Zemetrasenie 25. jamuara 1999 bolo nicive. Kratko po obede sa obloha zatiahla a potom to prislo, len par sekund, ale ak je zemetrasenie silne 7,1 stupna richterovej stupnice viac ani netreba. Viac skody vsak narobila druha vlna okolo 17:00, hoci bola silna 'len' 4,2 stupna, pochovala mnohych ludi hladajucich v troskach domov svojich blizkych.
Hana bola vtedy mimo mesta a v priamom prenose v telke sa dozvedela ze jej zomrela sesternica. Miguelovmu kamaratovi Camilovi priamo pred ocami stena zavalila matku s dietatom. Casey netusila kde ma rodicov a nemohla sa im dovolat, lebo siete nefungovali. Ludia behali po ulici bez ruky, s odrezanym uchom, odnasali mrtvoly na motorkach... Mestom sa siril pach mrtvych tiel a vykriky bezradnych pozostalych. Z 300 000 obyvatelov Armenie zostalo 200 000 bez strechy nad hlavou.
Dobre na tom vsetkom bolo to, ze mesto sa rychlo spamatalo. Vsetci zraneni boli osetreni behom 24 hodin a do Armenie zacali plynut obrovske financne prostriedky z roznych organizacii. Mnohe stvrte su doteraz znicene a mnohi ludia bez strechy nad hlavou, ale vacsina mesta bola velmi rychlo zrekonstruovana a vybudovana modernejsie ako predtym.

1 komentár:

Unknown povedal(a)...

Ahoj katuska, mozem ti povedat, ze tento tvoj clanok urobil na mna obrovsky dojem...vobec som netusila o tom zemetraseni v r.1999 a veru, ak sa mam priznat, tak ma tento tvoj clanok tak dojal, ze som sa pri nom rozplakala. Bol vystizny, zaujimavy, putavy a hlavne smutny. Este by ma zaujilo,ci si myslis, ze je dobre byt v kolumbii bohaty...? Oplati sa tam mat velke prachy, ked potom musi clovek zit v strachu a strazeny armadou? Alebo su ti ludia na to zvyknuti?
Papa zatial, cmuk, drz sa dalej a pis aj dalsie zaujimavosti, ja som pravidelna citatelka...
pa Mirka H.