My 4 stazisti

15. september 2007

Dnes sme mali slavnostnu veceru na privitanie nas, 4 stazistov. Obruche, Larni a Doris z Nigerie a ja, Katka zo Slovenska. Obruche a Larni ziju v Kolumbii uz polroka, predtym boli na stazi v Cartagene (24 hodin autobusom od Armenie, na pobrezi). Obruche prisiel do Armenie tyzden predo mnou, pracuje v Centro Colombo Ameriacano, tam kde ja. Larni prisiel tyzden po mne, on jediny nepracuje s nami, uci v Centro Anglo Colombiano. No a posledna prisla Doris, 10 dni po mne a vyzera to tak ze bude moja spolubyvajuca :)

Vecera bola fajn, aj ked s miernym meskanim - mala sa konat o 19:00, no zacali sme jest kratko po 21:00. To co sme papali sa vola Bandeja Paisa. Bandeja je spanielsky nazov pre druh taniera, velky, hranaty, skor tacka ako tanier. A Paisa je oznacenie pre tuto oblast - mesta Armenia, Pereira, Manizales. Co taka Bandeja Paisa obsahuje? Frijoles (cervene fazule), arepas samozrejme, ryzu, volske oko, platok hovadzieho masa, chicharone (ako taky velky neforemny chips z bravcoveho masa) - tieto dva kusy som vymenila za extra platano - peceny banan co vyzera ako banan ale nechuti ako banan. Mnam :)

Celkom prijemny vecer: dobre som sa napapala a konecne som sa spoznala s ostatnymi stazistami (predtym som poznala len Obrucheho)

Ako to bolo v 99

14. september 2007

Kazdy piatok o 16:00 mame v Colombe hodinu konverzacie pre pokrocilych studentov. Dnes som sa rozhodla zucastnint a ocividne som urobila dobre. Na plane bola konverzacia s mamou jednej studentky, rodenou americankou prichodivsou do Kolumbie povodne na rok ako ucitelka anglictiny (to ze sa tu vydala za kolumbijcana, porodila mu 5 deti a zije tu vyse 34 rokov neznamena ze sa to musi stat kazdemu kto sem pride ucit anglictinu, mami)
Hodina sa konala u nich doma. Prvy sok bol samotny dom. Povedala som dom? Myslela som domisko. Trojposchodovy s obrovskou zahradou a strazeny armadou (tak to tu funguje - ked je niekto bohaty, strazi ho armada... alebo ho nestrazi a potom sa onho postara guerila)

Usadili nas v altanku na zahrade, mama nam priniesla male obcerstvenie a zacala sa hodina konverzacie. Po uvodnych predstavovackach sa rec zvrtla na zemetrasenie v Armenii v 1999 - pre mna velmi zaujimava tema, pri ktorej mi behali zimomriavky po chrbte, pre nich nieco co zmenilo ich zivoty. Zemetrasenie 25. jamuara 1999 bolo nicive. Kratko po obede sa obloha zatiahla a potom to prislo, len par sekund, ale ak je zemetrasenie silne 7,1 stupna richterovej stupnice viac ani netreba. Viac skody vsak narobila druha vlna okolo 17:00, hoci bola silna 'len' 4,2 stupna, pochovala mnohych ludi hladajucich v troskach domov svojich blizkych.
Hana bola vtedy mimo mesta a v priamom prenose v telke sa dozvedela ze jej zomrela sesternica. Miguelovmu kamaratovi Camilovi priamo pred ocami stena zavalila matku s dietatom. Casey netusila kde ma rodicov a nemohla sa im dovolat, lebo siete nefungovali. Ludia behali po ulici bez ruky, s odrezanym uchom, odnasali mrtvoly na motorkach... Mestom sa siril pach mrtvych tiel a vykriky bezradnych pozostalych. Z 300 000 obyvatelov Armenie zostalo 200 000 bez strechy nad hlavou.
Dobre na tom vsetkom bolo to, ze mesto sa rychlo spamatalo. Vsetci zraneni boli osetreni behom 24 hodin a do Armenie zacali plynut obrovske financne prostriedky z roznych organizacii. Mnohe stvrte su doteraz znicene a mnohi ludia bez strechy nad hlavou, ale vacsina mesta bola velmi rychlo zrekonstruovana a vybudovana modernejsie ako predtym.

Filandia - moj prvy vylet mimo Armenie

8. september 2007

Tento vikend som prvykrat okusila Kolumbiu mimo Armenie ci Calarcy. Vybrali sme sa s mojou kolumbijskou rodinkou do Filandie, kde ich kamarat Gustavo s rodinou vlastnia fincu. Tak ako my mame na Slovensku zahrady a chaty, Kolumbijcania maju fincy - len tie ich su trochu vacsie, trochu dost, s velkym domom, pripadne niekolkymi mensimi domami a velkym pozemkom.

Aky by to bol vylet, aby sa nezacal nejakym pruserom? S Londonovcami som sa mala stretnut v Armenii, isla som z Calarcy sama autobusom. Tentokrat sa nepokazil, tentokrat som nasadla na zly. Najprv isiel trasou ktoru som poznala a tak som bola spokojna, zrazu sa vsak otocil a ja som nemala sajnu kade to ideme. Navyse uz bola vonku tma a prsalo. Celkom pekny obrazok... V tme a dazdi v Kolumbii ist autobusom niekam kde to vobec nepoznam. Priznam sa, trochu ma zacala chytat panika. Kedze moja spanielcina este nepostacovala na vyzistenie situacie, zavolala som Danielovi. Kedze som mu moc nevedela vysvetlit kde som, vypytal si k telefonu nejakeho spolucestujuceho. Nakoniec to teda dopadlo dobre, stretla som sa s Londonovcami a mam dasli autobusovy kolumbijsky zazitok :)

Filandia je slabu hodinku autom od Armenie, po ceste hore-dole kopcami nam dobre padol taky pokojny relax vecer na fince. Cely vecer sme popijali pivka, pocuvali hudbu a viedli nezavazne konverzacie.
Ciel navstevy Gustavovej fincy bola oslava Gustavovych narodenin, nedela sa teda niesla v slavnostnom duchu. Pri ranajkach som bola nutena zablahozelat mu vo vsetkych jazykoch ktore poznam (niezeby ich bolo az tolko vela, skor by som povedala ze som bola jednooka kralovna medzi slepymi) a na obed prislo asi 25 pozvanych hosti. To bola asi najneprijemnjesia cast vikendu - vsetci prichadzali postupne a moji hrdi kolumbijsku rodicia chceli kazdemu osobitne ukazat ake robim pokroky v spanielcine a tak som sa citila trochu ako cvicena opicka v cirkuse opakujuc tie iste frazy dokola a pocuvajuc tie iste odozvy znova a znova.
Ale okrem toho to bol absolutne prijemny vikend straveny v prijemnom prostredi s milymi ludmi.

Hladanie bytu

6. september 2007

Byvat u Londonovcov je skvele, su mi ako naozajstna rodina, ale viem ze tu nemozem zostat navzdy. Jednak je cestovanie z Calarcy do Armenie dost nepohodlne (male autobusy, klukate cesty) a jednak sa treba trosku osamostanit.
Toto je moj stvrty zahranicny pobyt a preto viem ze s hladanim ubytka to nie je vzdy jednoduche. V Kolumbii vsak nie je problem najst, ale vybrat si. Naozaj, najst tu ubytovane je jednoduchsie ako zohnat pohladnicu - tytmto sa ospravedlnujem celej rodine ze som este neposlala pohladnice :)
Prvy byt co som obzrela bol celkom fajn. Blizko roboty, len v trochu horsej stvrti. Velke izby, pekna kupelna, lenze tiekla iba studena voda :) Fasa kuchyna, len mi oznamili ze obedy si tu nemozem varit, lebo cez obed pouziva kuchynu dalsich 5 obyvatelov domu. Aj pripojenie na internet maju, len ho nemozem pouzivat, lebo oni su furt na internete.
Zase az tak rychlo sa odstahovat nemusim, pomyslela som si.
Okukla som este asi dalsie dva byty a dnes som nasla ten pravy: velikansky, dve kupelne, kuchyna ktoru mozem pouzivat, tepla voda v kupelni, pripojenie na internet a za tu istu cenu ako ten prvy. A dokonca je v peknej stvrti a blizko roboty.
Mozem sa nastahovat 16. septembra, hura!