Put kolumbijskeho kavoveho zrnka

Ako sa taka Katka dostala zo Slovenska do Kolumbie, to je celkom jednduche: chcelo to len trochu papierovaciek, nejaku tu letenku, zbalit kufre a islo sa. Nemusela som ani menit identitu, ani vyhrat sutaz o najzelenejsie oci, prefarbit si vlasy ci cosi podobne...
Zato take kavove zrnko chcejuce ist z Kolumbie na Slovensko musi prekonat ovela zlozitejsiu put, kym mu je vobec dana ta sanca. Ako to cele vobec zacne:
Zoberie sa hotove ususene kavove zrnko, ktoremu sa nedostalo tej cti vycestovat za hranice Kolumbie, ale teraz tu ma ovela dolezitejsiu funkciu ako len byt premenene na lahodny napoj a vypite: ide byt otcom a mamou mnohych kavovych zrniek :) Zrnko sa vlozi do zeme a za zhruba 40 dni z neho vyratie 'zapalka' (tak sa im hohovori - fosforos - lebo kavove zrko na kratkej stopke zakorenenej do zeme naozaj vyzera ako zapalka) a za dalsich 20 dni z neho zacnu klicit malinke zelene listky. Vtedy sa presadi do akehosi 'kvetinaca' kde pobudne zhruba 6 mesiacov dokym mu spevneju listky, stonka aj korienky. V tejto faze sa mu hovori 'chapola', suvislost s chapolerou nie je nahodna - 'chapoleras' su dievcata a zeny, ktore oberaju kavove plody a su rovnako krasne a nezne ako listky chapoly :) Po polroku je chapola natolko silna, ze sa moze zasadit do zeme a uz to vlastne nie je chapola, ale kavovy strom. Teda zatial stromcek ani nie 20 cm vysoky. Zhruba o rok, az rok a pol neskor z neho mozno zbierat prve plody. Plody sa zbieraju dvakrat rocne - maly zber je v marci - aprili a velky zber sa kona od septembra do decembra. Stromcek z roka na rok rastie, ale tak ako vlasy - stale pomalsie a pomalsie - a tak ako vlasy, aj kavovy stromcek sa musi ostrihat aby rastol rychlejsie. A tak sa po 5 - 7 rokoch ostriha dohola, aby znova o kus narastol. Ale takto ich nenechaju rast donekonecna, kedze kolumbijski zbieraci kavy su zhruba 160 cm vysoki, na vysoke stromy by nedociahli. V Brazilii ich urcite najdete vyssie.
Plodom kavoveho stromu (aj ked podla mna vyzera skor ako krik kedze ho nenachaju narast vyssie ako 2 mestre) je kavova bobula. Z bieleho kvetu sa zmeni na zelenu bobulu a potom scervena. A ked je poriadne tmavocervena, oberie sa. A co sa deje s obranymi kavovymi bobulami? Vo vreciach, do ktorych boli nazbierane sa odvazia a zaeviduju. Potom sa hodia do obrovskeho 'lievika' ktory je vlastne zaciatkom stroja na spracovanie kavy - 'peladora'. Z lievika sa kavove bobule sypu do odsupavaca - odsupavac ich osupe, supky sa odvedu jednou rurou na hnojisko, a z bobule vypadnu dve slizske kavove zrniecka, ktore sa po druhej rure zosmyknu do dalsej casti stroja - tzv. odslizovacky, kde sa v tociacej rure za pomoci vody uplne ocistia. Taketo ocistene potom napadaju do obrovitanskej misy pod odslizovackou. Osupane a ocitene kavove zrnka sa potom daju susit - ak je ich vela, susia sa mechanicky, ak ich nie je az take enormne mnostvo, naskladaju sa do 'perinakov' na susenie.
A teraz prichadza na rad 'Miss kavove zrnko'. Zrnko, ktore bude urcene na export musi byt perfektne ususene, pekne zelene, s dokonalymi krivkami. Ak splna vsetky kriteria, je vybrane na vylet do zahranicia. Vsetky vybrane zrnka sa naskladaju do vriec, navazia a za pomerne smiesny peniaz sa predaju Kolumbijskej kavovej federacii (13 kil kavy za zhruba 4000 Sk), ktora ich vyvaza do zahranicia.
Takto sa teda kolumbijske kavove zrnko dostane na Slovensko, kde ho uprazia (ano, prazi sa az v krajine importu, pretoze trvacnost uprazeneho kavoveho zrnka je okolo 6 tyzdnov). A potom ked je cele nadsene, ze preziva svoj kolumbijsky sen, pride unaveny slovensky student, alebo dlhodonoci pracujuci uctovnik, alebo po obede relaxujuci manzelsky par a uvari si z neho kavu a tym zavrsi put kavoveho zrnka.

Special thanks to: Ana Lucia a jej mama Michele, ktore vlastnia kavovu farmu nedaleko Armenie 'La Isabela' a vsetko mi poukazovali a vysvetlili a tiez dovolili odfotit.