3. september 2007
V pondelok som sa mala dostavit do Colomba o 8:00. Prvykrat som isla sama autobusom z Calarcy do Armenie, bola som presvedcena ze to musim zvladnut v pohode. A aj som zvladala, az do momentu kym autobus nezastavil a nepohol sa dalej - zjavne sa pokazil. Ale to som ja mohla len hadat z nezrozumitelneho pokrikovania mojich spolucestujucich. Spominala som uz, ze zatial neviem po spanielsky? Odkaz pre Petu H.: ucim sa velmi rychlo :) Ale spat k mojmu pribehu: Sofer sa z neviemakeho dovodu rozhodol nepustit nas von z toho pokazeneho autobusu, a tak vsetci zacali kricat este viac. Nezostavalo mi nic ine ako zostat pokojne sediet. Po par minutach otvoril dvere, vsetci sa vyrutili von a ja som len nasledovala dav. Nastupili sme do druheho autobusu, uz aj bez nas plneho, takze sme boli natlaceni ako sardinky. Isiel sice do Armenie, ale akosi inou cestou, takze ked som vystupila, nemala som moc sajnu kadial ist. A kedze toto nie je ani anglicky ani slovensky hovoriaca krajina, nemala som sa moc koho spytat. Tak som si chvilu pobludila, tvarila sa akoze ja nic (aby nahodou nejaky oddiel guerily nezbadal ze som cudzinka a nenenuniesol ma - robim si srandu, mami :)) a po par minutach som predsalen nasla Colombo. Meskala som len 15 minut, na prvy den nie zle :)
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára