30. august 2007Nasa prva zastavka cestou z letiska bol stanok s arepas. Arepas su kukuricne placky, velmi chutne musim podotknut, ktore sa jedia s masom, so syrom, s vajcom, proste s hocicim a k hocicomu.
Oznacenie 'stanok' s arepas je dost honosny. Vyzeralo to asi takto: na rohu ulice stal stol a vedla neho akysi sporak povedzme. Za stolom stala teta, nazvyme ju teta Arepa. Teta Arepa mala na stole polozene dve vedra, v jednom mala vodu a v druhom cesto z kukuricnej muky. Zakazdym si do vody namocila ruky a potom siahla po hrudu cesta do druheho vedra aby z neho vyformovala placku. Hotove placky potom hadzala na ten sporak, alebo co to bolo, proste nieco horuce. Tu nastupoval do akcie ujo Arepo - mal na starosti velmi dolezitu ulohu - ovieval pecuce sa placky vejarom upletenym z palmovych listov a pofajcieval pri tom. Ked sa placky upiekli, teta na ne nastruhala syr a predala ich po 1000 pesos kus (1 USD = 2200 pesos)
Moje prve kolumbijske jedlo: bola to laska na prvy pohlad :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára