Stahovanie

16. september 2007

Vecer ked sme sa vratili zo Salenta, prisiel cas lucenia. Dnes sa totiz stahujem do Armenie (teda aspon taky bol povodny plan). Koltatkovci (akoze KOLumbijski tatkovci) pozerali telku, my s chalanmi sme jedli veceru. Ked Miguel zacal s tym, ako velmi mu budem chybat, netrvalo dlho a rozplakala som sa ako babatko. Byvam tu sice len necele tri tyzdne, ale tito ludia ma fakt beru ako dceru. A hoci som velke dievca, opustat druhu rodinu za tri tyzdne je na mna moc. Ked som tak srdcervuco plakala, tak sa rozplakali aj Miguel s Danielom a ked nas zaculi rodicia, aj oni dobehli aby si s nami mohli poplakat.
Zbalila som sa so slzami na krajicku, rozlucila sa s koltatkovcami a kolbratia ma odviezli autom do Armenie. Tak toto ma byt moj novy domov. Pred dverami bytu sme stretli Fabiana s Doris - Doris je ta stazistka z Nigerie co tu bude so mnou byvat. Oznamili nam, ze Doris sa stahuje az zajtra a ze dnes este prespi u Fabiana. Skoro som sa zase rozplakala, ale iba skoro... Vosli sme do mojej izby - na posteli dvestorocny vylezany matrac a stare postelne pradlo. Zase som prehltla plac. Ked nam Sarah oznamila, ze tepla voda bude az zajtra, to uz sa ani chalanom nepacilo, ze takto ma tu nenechaju. Ze zajtra pojdeme kupit novy matrac a postelne pradlo (spominala som ze koltatkovci vlastnia obchod s matracmi? :)) a dnes este prespim v Calarce. Tak teda po tolkom luceni a tolkom placi, nic dnes zo stahovania nebolo.
Ale zajtra uz naozaj.