Manizales - oslava babkinej 80ky

29. - 30. september 2007

Ako clenka rodiny Londoñovcov som sa samozrejme musela zucastnit aj oslavy babkinej 80ky.
Celkom som sa tesila, konkretne z dvoch dovodov:
1) kolrodinu sice vidim kazdy den - obchod, ktory vlastnia koltatkovci sa nachadza na polceste medzi mojim bytom a Colombom, takze sa musim povinne kazdy den zastavit, a neprejde den aby mi kolbratia nezavolali; ale predsalen uz spolu netravime tolko casu a toto je moznost byt s nimi trosku viac
2) oslava sa kona v Manizalese a to znamena, ze spoznam dalsie kolumbijske mesto a dalsi departament. Manizales je hlavne mesto departamentu Caldas a lezi 2 hodiny severne od Armenie. (Ak sa hociktoreho Kolumbijcana spytate ako daleko je nieco od niecoho, urcite vam neodpovie v dlzkovej miere, ale v hodinach - tu totiz nie je 5 km ako 5 km)

V sobotu hned po obede ma teda Londoñovci vyzdvihli a vydali sme sa na cestu do Manizalesu. Ked sme vchadzali do mesta, vyzeralo to akoby sme vystupovali na najvyssiu horu sveta ( a pritom je to iba 2500 m.n.m.) - lebo mesto je uplne ze na kopci a kvoli oblakom nevidno ostatne okolite kopce. K babke sme prisli okolo 15:30, postupne sa u nej pozbiehali sestry, deti, vnucata... a okolo siestej sme vsetci vyrazili do takeho akoze zamocku na slavnostnu veceru. Bolo nas okolo 30 a prisla aj teta z miestnych novin La Cronica, aby nas odfotila do spolocenskej rubriky. Ja budem v novinach! A este k tomu v kolumbijskych! :) Ako dobre ze som sa obliekla do ziarivo zltej, takze ma bude vidno na mini fotke s 30 ostatnymi ludmi :)
Jeden z vnukov predniesol pripitok, po ktorom mali vsetci, okrem mna, slzy na krajicku (niezeby som bola necitliva, ale neviem sa dojat, ked rozumiem len kazde druhe slovo). Vecera bola vynikajuca a dezert este lepsi - jablkova torta, a kedze sefcasnik zbadal ze nie som celkom odtialto a bola som mu celkom sympaticka, dostala som najvecsi kus s najviac jablkami, mnam :)
Po veceri prisli taki dvaja repetaci a spievalo sa, aj babka spievala, a velmi pekne :)
Cely vecer som sa citila prijemne, vsetci na mna boli strasne mili, a uplne super bolo ze tu som nebola stredobodom pozornosti ja (na rozdiel od ostatnych vyletov s Londoñovcami), ale babicka. Proste som sa citila ako s rodinou :)

Na druhy den sme s chalanmi isli okuknut Manizales. Daniel tu studoval 3 roky, takze sa tu celkom vyzna a navyse im tu byva velka cast rodiny: z maminej strany vsetci surodenci - to znamena 5, z tatkovej strany tretina surodencov - to znamena 5 (ano, koltatko ma 14 surodencov!)

Ked vam niekto povie, ze si mate predstavit kopcovite mesto, asi vacsina ludi si bud z filmov alebo vlastnej skusenosti predstavi San Francisco. Blbost! San Francisco je rovinata rovina oproti Manizalesu! Take stupaky ake sa tu nachadzaju, to uz hadam ani nesplna standard cesty. Vravi sa, ze ak urobite autoskolu tu, mozte jazdit kdekolvek.
Okrem kopcov je dalsim symbolom Manizalesu Juan Valdez. Juan Valdez je ujo, ktory vlastni znacku kavy, asi najznamejsiu v Zona Cafetera (a kedze Zona Cafetera je znama najlepsou kavou v Kolumbii, tak aj najznamejsou v Kolumbii; a kedze Kolumbia je znama najlepsou kavou na svete, tak aj najznamejsou na svete - a nic na tom nemeni fakt, ze ste o Juan Valdezovi nikdy nepoculi), a jeho prva kaviaren sa nachadza v Manizalese. Je to vlastne kaviaren spojena s obchodom, kde sa da kupit nielen kava, ale aj tricka a mikiny s logom Juan Valdez. Budova, v ktorej sa kaviaren nachadza vyhrala nejaku architektonicku cenu za super risene dvere, ktore su v pripade dazda strecha.
Daslim monumentom Manizalesu je Katedrala na namesti, ano, na namesti Simona Bolivara (spominala som ze tak sa vola namestie v kazdom kolumbijskom meste?)
No a potom sme este isli do Chipre, cast mesta, kde predavaju najlepsiu zmrzlinu a odkial je nadherny vyhlad na udolie - teda ak zrovna neprsi, tak ako dnes...
Ale dve hodinky autom nie je az tak vela, tak snad sa este do Manizalesu pridem pozriet, aby som ho videla aj za pekneho pocasia.